Slepí

Slepí

Nevnímame realitu. Nevidíme svet taký, aký v skutočnosti je. Médiá, sociálne siete, hry a ostatné veci spôsobili, že sme znecitliveli. Aký je tvoj svet? Dobrý? Zlý? Pekný? Škaredý? Smutný?

Vnímame konštrukciu našej mysle. Sme stratení v myšlienkach. Sme naučení neustále hodnotiť, porovnávať, kritizovať, snažiť sa niečo dosiahnuť… Na chvíľu zastav. Nadýchni sa a vnímaj celý ten zázrak života. Pozri sa vôkol seba. Všimol si si niekedy ten hlas v tvojej hlave? Si to ty? Kto si? Uvedomuješ si, ako držíš pohár, keď ho nesieš v rukách? Vnímaš tú životnú silu, ktorá stláča kľučku dvier? Si bdelí pri činnostiach, ktoré denne vykonávaš? Či konáš automaticky? Celkom podobne ako naprogramovaný robot…

„Najväčším nepriateľom poznania nie je nevedomosť, je ním ilúzia poznania.“

Stephen Hawking

Stále viac sa zamotávame do siete. Do siete myšlienok a taktiež do tej internetovej . Naše životy sú tam. V myšlienkach a na internete. Všetci máme svoje účty, svoje virtuálne identity. Všetci nás poznajú, my si myslíme, že poznáme ostatných a pritom nepoznáme ani samy seba.

Instagram, Facebook… Tieto sociálne siete poznajú už aj škôlkari. A to doslova. Malé deti s tabletmi a telefónmi v rukách sú normálna vec. Hračky stratili svoju moc. Elektronika prevzala kontrolu nad svetom. Dnešné deti sa hrajú prostredníctvom videí na Youtube, natáčajú sa na Tik Tok, sledujú influencerov a všetky tie celebrity veľkého sveta… Títo ľudia mnohokrát nahrádzajú výchovu rodičov, ktorí sú len radi, že je ich dieťa ticho. Stávajú sa idolmi. To, že dieťa sa čím ďalej tým viac odkláňa od svojej rodiny, svojho okolia a reality ako takej, je už zjavne vedľajšie… Ako to, že sa to deje? Prečo sa to deje?

Svoju identitu budujeme na základe toho, čo vidíme na sieťach. Píšeme si, posielame emoji ako náhradu emócií z reálneho sveta, zdieľame príspevky… Akí to krásni a šťastní ľudia sú tam! Pozri, čo všetko majú a ty nie! Koľko toho ešte musíš dosiahnuť, aby si ich dobehol…

Zabúdame na to, čo máme pri honbe za tým, čo nemáme. Naháňame sa za mamonom a na podstatu skutočných hodnôt zabúdame. Vytvorili sme z nich už také klišé , že len málokto dokáže naozaj precítiť, čo to znamená mať rodinu, domov, priateľov, zdravie… Aké sú to len všetko dary! Naozaj o to musíme najprv prísť, aby sme si to uvedomili?

Väčšina depresií, strachov, sklamaní a iných patálií pochádza práve odtiaľ. Z tvojej hlavy. Inde neexistujú. Veď sa pozri von. Porovnávame sa zo svetom a neuvedomujeme si, akí sme len krásni. Aký si skvelý! Chceme byť ako druhí, chceme chodiť na krásne dovolenky, jesť pekne naaranžované jedlá v drahých reštauráciách, mať šťastné a ideálne vzťahy ako sú tie, ktoré vidíme na fotkách…

To všetko je však klam. Zastav sa, vystúp na chvíľu z toho kolobehu a pozri sa lepšie. Zdieľame len highlighty, len tie najkrajšie veci. Mnohokrát už pri ich zdieľaní necítime radosť prezentovanú na fotke. Všetko si to len myslíme.

Myslíme si, že ľúbime. Myslíme si, že máme radi.

Prečo nechceš byť radšej sám sebou? Nemusíme sa na nič hrať, aby sme niečo „dosiahli“. Najlepšia vec, akú pre tento svet a pre seba môžeme urobiť je byť tým, kým sme. A čo to vlastne znamená byť sám sebou?

Vymýšľame si životy plné problémov, kým ozajstný svet sa nachádza tam vonku. Jestvuje mimo myšlienok. A ty to veľmi dobre vieš. Veľmi dobre vieš, že to všetko je lož. Jedna veľká ilúzia. Sám jej neveríš, ale hrajú ju skoro všetci a ty chceš byť s nimi a tak si súčasťou tej hry, len aby si náhodou neostal sám. Bojíme sa samoty. Nechceme byť samy so sebou, lebo sa bojíme, že spoznáme naozajstnú pravdu. Pravdu o nás, o našom svete. A tak ostávame dobrovoľne slepí. Zakrývame si oči vlastnými rukami.

„Každá viera ukazuje na vašu nevedomosť, vašu slepotu, ale dáva vám falošný dojem – ako keby ste vedeli.“

Osho

Z tých kvánt fotiek, v ktorých vychytávame svetlo, starostlivo vyberáme tie naj. Po uploadnutí čakáme na lajky a komenty. Čakáme na tie slová chváli od druhých.

Všetci bojujeme o pozornosť. Neustále súperíme. Chceme, nech si nás druhí všímajú a nech nás chvália. Pritom to samy nedokážeme. Nedokážeme si povedať, že sme pekní, dobrí, múdri… Ale hlúpi, hnusní, škaredí, zlí, sme už s istotou všetci. Prečo je to tak? Kto ti to povedal?

Pozri sa lepšie na ten svet, v ktorom žiješ. Skús sa naňho pozrieť inak, než si zvyknutý. Zmeň svoj uhol pohľadu. Skús vystúpiť zo svojich myšlienok, z toho kolobehu, zo sveta, ktorý poznáš. Ponor sa do seba a do sveta navôkol s čistou mysľou. Otvor svoju myseľ novým veciam a zisteniam o svete, v ktorom žiješ. Osloboď svoje vnútro.

Ty

Vo vnútri prázdno, cítime sa nenaplnení.

Čakáme, čo to prázdne miesto vyplní.

Zranené a vyblednuté tváre pod tými maskami s úsmevom.

Pod tým všetkým si však ty.

A ty všetkému rozumieš, všetko vieš.

Ty už všetko chápeš.

To je dôvod, prečo si tu a teraz

Na tomto svete

Si na ceste k sebe

Skús to vnímať

Christopher Danis

Related Posts

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

Príbeh o rybárovi.

Príbeh o rybárovi.

O kvete v našom vnútri.

O kvete v našom vnútri.

Príbeh o pravde a lži.

Príbeh o pravde a lži.

No Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Myšlienka dňa

Nechaj sa unášať vetrom, nikdy nevieš, kam ťa zaveje.

Archives

Recent Posts