Svet, ktorý vidíš

Svet, ktorý vidíš

Vnímame svet veľmi obmedzene. Myslíme si, že ho poznáme celý, že vieme, o čo sa jedná. Škola, práca, rodina, každodenný stereotyp, nuda… Vnímame len časť sveta, časť skutočnosti, kúsok vesmíru. Nemysli si, že už všetkému rozumieš, že všetko poznáš a všimneš si, aký úzky pohľad na svet naozaj máš. Zistíš, akú malilinkú časť života samotného dennodenne vnímaš. Je to akoby pohľad cez kľúčovú dierku, od ktorej keď sa odtiahneš, uvidíš celú skutočnosť v jej plnej kráse.

Predstav si, že máš na očiach krabicu alebo ešte lepšie – okuliare virtuálnej reality. Tieto okuliare máš na očiach už od narodenia a vidíš v nich len to, čo ti púšťajú iní ľudia, resp. čo si neskôr púšťaš ty sám. Dokola stále to isté. Ty však nevieš, že máš na očiach túto “krabicu” a že vnímaš, len časť reality. Vôbec netušíš, že jestvuje svet aj za týmito okuliarmi…

Jedného dňa ti tieto okuliare niekto sníme z hlavy a ty sa ocitneš v úplne inom svete, než si zvyknutý. Ohromený a otupený, možno aj trocha ustráchaný, tam len stojíš a zisťuješ, že tento svet je úplne odlišný od toho, ktorý si doteraz vnímal. Je oveľa väčší, komplexnejší a zatiaľ sa v ňom moc nevyznáš, tak ho začneš preskúmavať. Učíš sa nové veci o novom svete a získavaš nadhľad nad tým starým. Zisťuješ, že toto je naozajstná realita, nie to, čo si videl doteraz. Teraz už vidíš všetky tie možnosti, ktoré ti univerzum poskytuje a kladie do cesty. Prestávaš byť slepý.

V rukách držíš svoju “krabicu”, do ktorej si sa celý ten čas pozeral a ktorá úplne pohltila tvoje vnímanie. Tvoja pozornosť bola upriamená stále len na kolobeh tých istých udalostí, no teraz si z toho kruhu vystúpil. Vôkol seba vidíš aj ostatných ľudí, ktorí majú podobné krabice na očiach. Pozerajú sa na teba a prehovárajú k tebe, no oni ťa nevidia naozaj. Stále totiž veria realite, ktorú vidia vo svojich okuliaroch. Vidia ťa skreslene, aj keď ty ich vidíš takých, akí sú v skutočnosti. Teraz im už rozumieš, chápeš ich konania a vieš, že sú odrazom teba. Ty si bol rovnako zaslepený a preto s nimi súcítiš. Rovnako však vieš, že im okuliare nemôžeš len tak strhnúť, pretože náhla zmena vidiny sveta, ktorú poznajú a považujú za normálnu, by im mohla uškodiť. Nie sú ešte pripravení vedome vnímať skutočný svet, aj keď vo svojej podstate o ňom vedia a poznajú ho. Veď predsa v ňom žijú, len si ho neuvedomujú!

Môžeš si okuliare nasadiť späť a vnášať časti z tej skutočnej reality do tej iluzórnej. Môžeš im postupne predávať tvoje poznanie. Vieš, ako prepínať medzi týmito dvoma svetmi a tým pomáhaš rozvoju vedomia o skutočnosti iným ľuďom a postupne si začne samo skladať okuliare stále viac a viac ľudí. Zo začiatku ťa však môžu považovať za blázna. Veľa z nich sa bude držať svojho “krabicového” sveta a obmedzeného vnímania reality tak silno, až sa doňho ponoria ešte hlbšie než kedy predtým. Aj toto je však súčasťou uvedomenia. Tvoja prítomnosť pohne životom a poznaním v ich hĺbke. Možno nie dnes, možno nie zajtra, možno nie o týždeň, možno ani nie v tomto živote… Raz to ale všetci pochopia a jedného dňa si každý jeden sníme svoje okuliare a uvidí, aký je svet naozaj. Všetci budú chápať svoje konanie v čase, dokonca aj konanie druhých a každý objaví svoju silu. Strach a nevedomosť už nebudú mať vedúce postavenie vo svete. Áno, strach bude stále prítomný a aj všetky tie “zlé” veci. My však s nimi budeme vedieť narábať a nestaneme sa len nevedomými otrokmi vlastných pocitov a myšlienok. Už nebudeme potrebovať, aby naše životy usmerňovali iní. My samy budeme vedieť, čo je pre nás v danom okamihu potrebné a prevezmeme zodpovednosť do vlastných rúk.

Základom vyučovania v školách sa stanú vedomosti o tom, ako byť človekom a ako pracovať so svojimi myšlienkami, emóciami a celkovo so sebou samým. Pochopíme, že nie nevedomé opakovanie poznatkov druhých ľudí, ale naše vlastné poznanie a pochopenie sú tými pravými kvalitami, ktoré umožňujú nášmu duchu rásť. Deťom a ani dospelým sa nebude odopierať ich schopnosť fantázie, zázraky sa nebudú diať len vo filmoch a rozprávky už viac nebudú len rozprávkami. Nebudeme už tak hlboko ponorení v tme. Láska, radosť z bytia a prítomnosť sa stanú našimi každodennými spoločníkmi.

Skutočné poznanie samého seba však nezahŕňa len tie “pozitívne” stránky. Duchovný rast nie je o snahe byť za každú cenu pozitívne naladený a silou mocou prinášať radosť druhým. Je to o prijatí seba vo všetkých smeroch, prijatie svojich “temných” a “svetlých” stránok a pochopenie, že si celok. Je to o neustálom učení sa o sebe samom, o svete naokolo a načúvaní životu. Ide o odhalenie skutočnosti a nájdení lásky. Celý ten čas hľadáš až kým zistíš, že nič nemusíš hľadať a nachádzať. Ty to totiž celý ten čas máš, len si to neuvedomuješ. Ako si to teda uvedomiť? Začni hľadať 😉

Christopher Danis

Related Posts

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

Príbeh o rybárovi.

Príbeh o rybárovi.

O kvete v našom vnútri.

O kvete v našom vnútri.

Príbeh o pravde a lži.

Príbeh o pravde a lži.

No Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Myšlienka dňa

Nechaj sa unášať vetrom, nikdy nevieš, kam ťa zaveje.

Archives

Recent Posts