V akom svete žiješ?

V akom svete žiješ?

Prečo sme nastavení tak, že keď prídeme domov z roboty náš život ako keby skončil? Prečo si stále myslíme, že keby nemáme robotu, keby nemusíme do práce, tak by sme cítili život viac, že by sme ho žili viac? Prečo sa domnievame, že keby bolo niečo inak, bolo by nám lepšie? Je to naozaj pravda? Či je to znova len hra našej mysle? Je to, čomu veríš pravdivé, či si len bezhlavo prijal to, čo ti povedali? Si robot v koži človeka alebo človek s dušou?

“Nehľadaj pravdu, iba prestaň mať názory. Pravda nie je niečo, čo sa dá hľadať a nájsť.”

Istý Zenový majster

            Vraj ak je človek naozaj sám sebou, tak nedokáže robiť to, čím by šiel sám proti sebe. Nedokáže robiť veci, ktoré mu neslúžia, pretože sa natoľko miluje a ctí. On už vie, čo má robiť, vie čo je potrebné v danom momente urobiť, nehľadiac na dopady daného rozhodnutia v budúcnosti. Už nerozmýšľa nad tým, čo si o ňom pomyslia druhí, pretože vie, že druhí sú vlastne on sám. Vie, že nie druhí ho podceňovali, vysmievali sa mu, robili mu zle, ale to on sám. Vo svojich myšlienkach, vo svojej hlave. On má tú moc v sebe. Každý deň si budujeme svet, v ktorom žijeme. O čom premýšľaš dennodenne? Čo si nosíš v hlave? Aký je tvoj život teraz?

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.  Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca.”

Ježiš Kristus

            Život je o uhle pohľadu. Na tú istú vec môžu mať dvaja rôzny ľudia rozdielny názor. Ako to? Život je o našich postojoch a názoroch na veci, situácie, ktoré sa nám dejú… Kým jeden môže vidieť „zlé“ situácie ako neustále prekážky, ktoré ho brzdia vo vývine s cieľom potrestať ho za niečo a bránia mu dosiahnuť šťastie, osvietenie, vytúžený cieľ, sny… Neustále sa spytuje : „Bože, prečo ma tak trestáš?“ a Boh sa ho spätne spytuje : „Veru, Bože, prečo sa tak trestáš?“ 😄 Tak druhý človek zas pri podobných situáciách chápe, no najmä PRIJÍMA, prekážky ako výzvu. Dávajú mu dôvod na zlepšenie v živote,  posúva vďaka nim svoje hranice, vytláčajú ho z komfortnej zóny… Takýto človek tiež možno občas zaplače, keď je toho veľa a skúška je priťažká (to je v poriadku), no vie, že AJ TOTO POMINIEprijíma to všetko ako lekciu, ktorú sa musí naučiť zvládať, aby sa mohol posunúť vpred, aby sa stal silnejším lepším človekom. Nikoho neobviňuje, neľutuje sa, nehaní, nedefinuje sa s bolesťou a danou situáciou… So vztýčenou hlavou a odhodlaním, silou a láskou v srdci hovorí : „Ďakujem. Ďakujem za silu, ktorú mi dávaš.“

“Realita je vec dohody. Okrem princípov vedy a zákonov sa všetky ostatné pravidlá dajú zohnúť alebo porušiť.”

Tim Ferriss

Všetky emócie, skúsenosti, situácie sú podstatnou súčasťou našich životov. Môžeme ich škatuľkovať a rozdeľovať na dobré a zlé, no oni len sú. Sú tu pre nás. Sú tu s nami. Sú tu kvôli nám a vďaka nám. Je len na nás ako na ne budeme nahliadať, či ich budeme prijímať alebo im budeme odporovať. Pamätajme však, čomu odporujeme, to znásobujeme. Všetko, čo sa nám nepáči a vyvoláva to v nás silné negatívne emócie, je nevyriešené v nás samotných, preto ich tak intenzívne vnímame. Vyliečme sa. Zosilnime. Žime život v jeho úplnosti. Žime naplno chvíle nepríjemné, smutné, bolestivé i tie príjemné, radostné a plné sily. Učme sa žiť život každý deň znova a znova.

Christopher Danis

Related Posts

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

Príbeh o rybárovi.

Príbeh o rybárovi.

O kvete v našom vnútri.

O kvete v našom vnútri.

Príbeh o pravde a lži.

Príbeh o pravde a lži.

No Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Myšlienka dňa

Nechaj sa unášať vetrom, nikdy nevieš, kam ťa zaveje.

Archives

Recent Posts