Zajac.

Zajac.

Slnko sa týči vysoko na tyrkysovo modrej oblohe a hľadí svojimi láskavými lúčmi všetko bytie na našej Zemi. Neviditeľná sila, zvaná vietor, vzýva do tanca každé stebielko trávy, každý kvet. Všetka zeleň trepoce svojimi lístkami sťa krídlami a túži vyletieť vysoko za svojimi zvieracími kamarátmi. Trepot ich krídiel pripomína v tom mocnom tichu hurikán. Hmyz navôkol sa kúpe v lúčoch Slnka a pritom si bzúka do rytmu. Je to krásna melódia, ktorá pozdvihuje ducha.

Obdivujúc všetku tu krásu sveta stišujem svoju myseľ a bystrím zrak. Opodiaľ zastal zajac. Pokojne natŕča svoje dlhé ušká, hľadí do diaľky a kde tu, si aj zaje. Hodnú chvíľu ho pozorujem, keď zrazu zisťujem, že je mojím poslom správ. Šepká mi poslanie, ktoré je pre mňa, pre nás. Poslanie pre dnešnú dobu.

Stíš sa. Spomaľ. Zastav sa. Kam sa to náhliš, človek? Za čím sa toľko ženieš? Všetok ten pomyselný úspech sa veľmi rýchlo rozplynie, hneď, ako ho dosiahneš. Tvojím údelom nie je honba za pokladmi vonkajšieho sveta, ale za tými vnútornými, ktoré v sebe ukrývaš. Hľadaj, počúvaj, pozoruj, pochop, prijmi, odkry a využi svoje dary. Ukáž svetu, čo dokáže tvoj Duch. Prečo si tu? Aké je tvoje poslanie pre tento svet?

„Všetky tie vonkajšie dary, ktoré vo svojom živote máš, sú len odrazom tvojho vnútorného sveta.“

Rob to, čo máš rád, rozplyň sa v tom. Pamätaj však pri tom na rovnováhu a že všetkého veľa škodí. Jedným zo základných funkčných pravidiel Vesmíru je rovnováha. Misky váh sa vždy vyrovnajú.

Vibrácie sa zvyšujú a do nich môžeš vstúpiť, len ak spomalíš. Spomaľ, človek. Si nádherná bytosť, ktorá môže mať čokoľvek. Môžeš byť kým chceš. Načo sa však snažiť byť kópiou druhých, keď môžeš byť jediným žijúcim originálom samého seba? V každom momente máš všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si pochopil svoje lekcie, aby si sa mohol posunúť ďalej. Vždy máš všetko, čo máš mať, všetko, čo potrebuješ k tomu, aby si sa mohol odraziť tým smerom, ktorým si sa odraziť vždy chcel. A keď nevieš, tak popros o pomoc, o radu o postrčenie… odpoveď vždy príde tomu, kto sa pýta.

Všetci tu máme svoje lekcie, svoje poslanie. Každý z nás je v jednej chvíli učiteľom, v tej druhej zasa žiakom. Nikto nie je viac alebo menej, všetci sme v tejto hre spolu. Pomáhame si tu navzájom, aj keď to tak niekedy nevyzerá. Rastieme aj padáme spolu. Reťaz je len taká silná, aký je jej najslabší článok.

Pravda, láska, radosť a cit nech sú pravidelnými hosťami v tvojom dome. Nech pekné chvíle sprevádzajú tie zlé. Prajem ti nech vidíš v tých životných udalostiach posolstvá, ktoré sú pre teba priamo od Boha. Prajem ti, aby si pochopil všetky lekcie, ktoré pochopiť máš a nech žiješ svoj život tak, ako to cíti tvoj duch.“

Blíži sa jeseň a s ňou i čas zmien. Stromy púšťajú svoje staré listy a ostávajú nahé. Nebojme sa ani my pustiť tie staré zvyky, staré pohľady na svet, staré programy a ostaňme nahí. Nahý v pravde a svetle. Nedržme sa toľko našich starých predstáv a túžob, ktoré neprinášajú svoje plody. Pusť všetko nepotrebné, čo ti škodí a berie energiu. Nalaď sa na vibrácie Slnka, prírody a svojho Ducha. Užívaj si ten pokoj a mier, ktorý je hlboko v tvojom vnútri. Dostať sa tam vieš tak, že sa stíšiš.

Christopher Danis

Related Posts

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

Príbeh o rybárovi.

Príbeh o rybárovi.

O kvete v našom vnútri.

O kvete v našom vnútri.

Príbeh o pravde a lži.

Príbeh o pravde a lži.

No Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Myšlienka dňa

Nechaj sa unášať vetrom, nikdy nevieš, kam ťa zaveje.

Archives

Recent Posts