“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

“Ja sa nebojím smrti. Čo ma zaujíma je, či ty máš odvahu žiť?”

Jedného dňa ležal rybár na nádhernej pláži, svoj rybársky prút mal upevnený v piesku a návnadu hodenú do žiarivo modrého príboja. Užíval si teplého dopoludňajšieho slnka s predstavou, akú asi chytí rybu. V tej chvíli išiel okolo úspešný podnikateľ, chcel sa odreagovať od stresu z náročného pracovného dňa. Uvidel rybára ako sedí na pláži a rozhodol sa, že sa ho opýta, prečo takto trávi svoj čas namiesto toho, aby si našiel poriadnu prácu, ktorou by mohol zabezpečiť seba aj svoju rodinu.
„Takto žiadnu rybu nechytíš“, povedal podnikateľ rybárovi. „Mal by si tvrdo pracovať a nie len ležať na pláži.“
Rybár sa pozrel na podnikateľa a opýtal sa: „ A čo by som z toho mal?“
„No, mohol by si si kúpiť väčšie siete a chytať viac rýb!“ odpovedal mu na to podnikateľ.
„A čo by som potom z toho mal?“ opýtal sa rybár s úsmevom.
Podnikateľ odpovedal: „Zarobil by si predsa peniaze a mohol by si si kúpiť loď. Potom by si ulovil ešte viac rýb!“
„No ale čo by som z toho mal?“ opýtal sa znovu rybár.
Podnikateľa už začali rybárove otázky rozčuľovať: „Mohol by si si kúpiť ešte väčšiu loď a najať si zamestnancov, ktorí by pracovali namiesto teba!“
„No dobre, ale čo by som z toho mal?“ zaznela z rybárových úst tá istá otázka.
Podnikateľa to už začalo rozčuľovať: „Ty mi nerozumieš? Mohol by si si kúpiť celú flotilu rybárskych lodí, plaviť sa po celom svete a nechať za seba pracovať svojich zamestnancov!“
Rybár už mal na jazyku tú istú otázku: „A čo potom z toho budem mať?“
Podnikateľ, celý červený od rozčúlenia, začal kričať na rybára: „Ty snáď vôbec ničomu nerozumieš. Potom by si bol taký bohatý, že by si už nemusel vôbec pracovať. Celé dni by si potom mohol iba sedieť na tejto pláži, pozorovať západ slnka a nemal by si žiadne starosti!
Rybár, ktorý sa stále usmieval, hovorí:  „A čo si myslíte, že práve teraz robím?“

Rob čokoľvek, čo chceš, čo napĺňa dôvod, prečo si tu.

John Strelecky, Kaviareň na konci sveta

Citát v nadpise tohto článku pochádza od významného amerického dramatika a predstaviteľa psychologickej drámy – Tennessee Williamsa. Tento výrok a aj príbeh vyššie, by možno i vás mohol primäť k nájdeniu odpovedí na nasledovné otázky…

Prečo si tu? Aký je zmysel tvojho bytia?

Aké zvláštne, že si bláznivo žijeme svoje životy a ponáhľame sa neustále vpred bez toho, aby sme vedeli kto v skutočnosti sme, prečo sme sa sem narodili, kam smerujeme, aký to má všetko zmysel (ak nejaký vôbec má) a pod. Žijeme rýchlo, veľa myslíme a strácame sa vo vlastných myšlienkach. V mysli buď ľutujeme naše minulé činy a rozhodnutia alebo spomíname na tie krásne chvíle, ktoré sme už prežili a snažíme sa nadobudnúť rovnaké potešenie aj teraz. A tak robíme to isté, čo včera, s vidinou, že sa budeme cítiť úplne rovnako a že budeme šťastní. Ó, pochabá to myseľ, ktorá nepostrehla, že život je neustála zmena!

Na druhej strane zas zvykneme intenzívne dumať nad našou budúcnosťou. V predstavách si konštruujeme do najmenších detailov naše plány a situácie, ktoré túžime prežiť. Ak sa následne život nevyvíja podľa scenára napísaného našou mysľou, väčšina z nás má tendenciu automaticky reagovať pocitmi hnevu, smútku, ľútosti a pod., namiesto toho, aby sme sa zastavili a snažili sa prísť na to, či je daná vec skutočne to, čo potrebujeme alebo čo naozaj chceme. Neuvedomujeme si , že sa naša myseľ mnohokrát len márne snaží znova a znova dosiahnuť poznaný stav šťastia z minulosti (najčastejšie s cieľom vyhnúť sa aktuálnej bolesti) skrz projekciu prežitých udalostí do budúcnosti. Ach, aký to bludný kruh!

„Bolesť je otcom a láska matkou múdrosti.“

Karl Ludwig Borne

Chceme byť šťastní, pretože cítime, že niekde tam v našej hĺbke je práve toto tá pravá podstata nášho bytia. Svet je však celučičký úplne hore nohami a my sme uverili tej lži, že šťastie dosiahneme pomocou vecí zvonka. Každý jeden deň sme bombardovaní premyslenými marketingovými kúzlami, ktoré nás presviedčajú o tom, že cítiť sa šťastne budeme môcť len vtedy, ak si zakúpime ten a ten produkt.  „In“, „trendy“ a „cool“ nebudeme dovtedy, kým si nezaobstaráme najnovšie výdobytky modernej doby, aj keď tie, ktoré práve teraz používame sú ešte stále plne funkčné… Málokto sa zamyslí nad tým, či je to, čo nám je prezentované pravdivé alebo číro číra lož.

“Akceptujeme svet, ktorý nám je prezentovaný.”

Cristof – Truman Show

Pre koho to všetko robíš? Naozaj potrebuješ tie veci, či sa len snažíš dosiahnuť pocit naplnenia pomocou nich, pretože nerobíš to, čo ťa naozaj baví?  Svet sa mení neskutočne rýchlo a my s ním. Otázkou však je, kam smerujeme? Kam toto všetko vedie? Dokedy budeme ťahať túto šnúru s názvom „potrebujem to mať hneď a veľa“? Dokedy budeme hromadiť tie haldy materiálnych vecí? Dokedy sa budeme skrývať a utekať pred samými sebou?

Všetko je však zjavne tak, ako má byť. Verím, že jedného dňa všetci pochopíme, že všetky tie veci, ktoré máme, vlastne nie sú naše. Raz všetci pochopíme, že nič z toho, čo si myslíme, že je naše a kým sme s nami nebude môcť ísť ďalej… Ďalej? Kam ďalej?

Smrť čaká na nás všetkých, je totiž súčasťou života. Je to veľká brána zmeny, za ktorou je niečo iné, či niečo podobné ako toto? Možno, nájdi odpoveď vo svojom vnútri. Každopádne, nik z nás pred smrťou neujde, všetci smerujeme do jej náruče. Vari sa máme teda báť smrti a trápiť sa, prečo je život taký krutý? Môžeš, no stále to je len jedna strana tej istej mince. Druhou stranou je potešenie zo života, radosť a vďačnosť za to, že máš tú možnosť žiť a tvoriť svoj vlastný svet. Prečo sa teda tak ponáhľaš a túžiš mať milióny na účte, čo najrýchlejšie „dospieť“, zarobiť a ísť do dôchodku? Čo potom? Čo na teba čaká tam v budúcnosti, po ktorej neustále túžiš, ku ktorej sa tak rýchlo ženieš? Raz zomrieš, priateľu… Ty však umieraš už dnes, keď sa strácaš v budúcnosti, či v minulosti. Život sa deje teraz.

Základom života je pominuteľnosť. Užívajme si chvíle, ktoré máme možnosť prežívať s našimi blízkymi, priateľmi a sami so sebou, pretože čas raz vyprší každému z nás. Nastane chvíľa, kedy budeme stáť pred veľkou bránou, na mieste, kde končí život a začína niečo nové, niečo nepoznané. Vtedy sa na chvíľu každý z nás obráti a čo myslíš, budeme ľutovať veci, ktoré sme spravili a nepodarili sa nám, no aspoň sme ich skúsili, alebo veci, ktoré sme tak veľmi chceli spraviť a skúsiť, no nenabrali sme dosť odvahy?

Šťastie, ktoré sa snažíme dosiahnuť, nikdy nedosiahneme prostredníctvom vonkajších potešení, po ktorých myseľ v každej sekunde túži, pretože to všetko sú pominuteľné veci. Samozrejme, tieto potešenia nie sú zlé, ani dobré, proste sú. Sú tu, tak si ich užívajme, ak to tak naozaj cítime, no nestrácajme sa v nich. Skutočné naplnenie a radosť vyviera z nášho vnútra, tá totiž nepominie. Je našou súčasťou. Sme ňou MY SAMI.

„Smrť nie je najväčšou stratou v živote. Najväčšou stratou je to, čo zomrie v nás, kým sme stále nažive. Nikdy sa nevzdávajte.“

Tupac Shakur

Christopher Danis

Related Posts

Príbeh o rybárovi.

Príbeh o rybárovi.

O kvete v našom vnútri.

O kvete v našom vnútri.

Príbeh o pravde a lži.

Príbeh o pravde a lži.

Neexistujú chyby, len lekcie.

Neexistujú chyby, len lekcie.

No Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Myšlienka dňa

Nechaj sa unášať vetrom, nikdy nevieš, kam ťa zaveje.

Archives

Recent Posts